Výpovedná doba

Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá je najmenej jeden mesiac.

Ak je výpoveď daná zamestnancovi z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede

• najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, je výpovedná doba najmenej dva mesiace,
• najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

Výpovedná doba je najmenej dva mesiace, ak bola zamestnancovi daná výpoveď z iných dôvodov a ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Ustanovenie o sankcii zamestnanca pri svojvoľnom nezotrvaní u zamestnávateľa počas výpovednej doby sa v praxi uplatní aj v prípade plynutia výpovednej doby so súčasným nárokom na odstupné.

To znamená, že môže nastať prípad, keď zamestnancovi vznikne nárok na odstupné, ale súčasne vznikne zamestnávateľovi nárok na peňažnú náhradu, samozrejme za podmienky, že sa na tejto sankcii zamestnávateľ so zamestnancom v minulosti písomne dohodli.