Náhrada mzdy za dovolenku - 5. časť - Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ má nárok v zákonom stanovených prípadoch (podľa § 109 Zákonníka práce) krátiť zamestnancovi dovolenku, pričom platia nasledovné pravidlá:

Ak nepracoval zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje,

• z dôvodu výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
• z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce,
• pre dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c ) Zákonníka práce,

kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 dní rovnako o jednu dvanástinu.

Uvedeným spôsobom nemôže byť krátená dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka.

Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku o jeden až dva dni za každú neodspravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň). Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Takýmto spôsobom môže byť krátená aj dovolenka za odpracované dni a dodatková dovolenka.

Zamestnávateľ kráti dovolenku aj zamestnancovi, ktorý nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, za každých 21 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Pri krátení dovolenky je potrebné dodržať pravidlo, že dovolenka, na ktorú nevznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.

Na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni.

Dovolenka sa zamestnancovi nekráti

• za obdobie materskej dovolenky (podľa § 166 ods. 1, t.j. za 34, 37 resp. 43 týždňov),
• za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá.