Náhrada mzdy za dovolenku - 3. časť - Dodatková dovolenka

Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý

• pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
• vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pričom za takéhoto zamestnanca sa považuje zamestnanec, ktorý
• trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach alebo na ich pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
• je pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi vystavený priamemu nebezpečenstvu nákazy,
• je pri práci vo významnej miere vystavený nepriaznivým účinkom ionizujúceho žiarenia,
• pracuje pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých aspoň v rozsahu polovice určeného týždenného pracovného času,
• pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
• vykonáva mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych alebo chemických vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca,
• pracuje s dokázanými chemickými karcinogénmi alebo pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity.

Druhý prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblastí, kde sa také práce vykonávajú, ustanovuje vyhláška č. 75/1967 Zb. o dodatkovej dovolenke pracovníkov, ktorí vykonávajú zdraviu škodlivé alebo zvlášť obťažné práce, a o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pri niektorých chorobách z povolania, v znení neskorších predpisov.

Ak zamestnanec za uvedených podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, ale táto dovolenka sa musí prednostne vyčerpať.