Kritériá pre odpočítanie dane

Novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH) prináša pre podnikateľov, platiteľov DPH, od 1. januára 2016 mnoho noviniek. Jednou z nich je aj zavedenie kritérií, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia tovarov a služieb na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie.

Zákon o DPH stanovuje kritériá, na základe ktorých platiteľ dane, ktorý nadobúda hmotný majetok a služby na podnikanie, ale aj na iný účel ako na podnikanie, určí výšku odpočítateľnej dane. Kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia tovarov a služieb na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie sa doplnili v súlade s legislatívou EÚ.

Pri hnuteľnom hmotnom majetku, ktorý je odpisovaným majetkom, platiteľ dane použije stanovené kritériá pre odpočítanie dane v prípade, ak sa rozhodne neodpočítať časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hnuteľného hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie.

Zákon o DPH v znení účinnom do konca minulého roka neustanovoval, z akých kritérií má platiteľ dane pri odpočítaní dane vychádzať pri určení pomeru zodpovedajúcemu rozsahu použitia prijatého plnenia na podnikanie k celkovému rozsahu jeho použitia

Novelou zákona o DPH sa s účinnosťou od 1.1.2016 stanovujú kritéria, na základe ktorých platiteľ dane určuje pomer použitia prijatých tovarov a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Pomer použitia hnuteľného hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ dane určí podľa:

• výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania,
• doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie,
• podľa iného kritéria zvoleného platiteľom dane, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

S účinnosťou od 1.1.2016 zákon o DPH osobitne ustanovuje aj kritéria, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia nehnuteľného investičného majetku na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie. Nehnuteľným investičným majetkom v zmysle zákona o DPH sú budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadujú stavebné povolenie. Podľa zákona o DPH daň uplatnenú na uvedený investičný majetok, ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa dane a ktorý platiteľ dane použije na účely podnikania ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ dane len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie.

Od 1.1.2016 pomer použitia nehnuteľného investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie platiteľ dane určí podľa:

• plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie,
• doby používania tohto majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie,
• iného kritéria zvoleného platiteľom dane, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia nehnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Zdroj: Finančná správa SR