Aby sme mohli zlepšovať služby na www.humanet.sk, prispôsobovať reklamu a analyzovať návštevnosť, využívame cookies. Informácie o tom, ako používate naše webové stránky, poskytujeme aj našim partnerom v oblasti sociálnych médií, inzercie a analýzy. Títo partneri môžu príslušné informácie skombinovať s ďalšími údajmi, ktoré ste im poskytli alebo ktoré od vás získali, keď ste používali ich služby. Kliknutím na tlačidlo OK alebo iný odkaz na webe udeľujete s uvedeným súhlas. Zmeniť to môžete kedykoľvek v nastavení vášho prehliadača. Viac info. OK
EN Mzdy a personalistika 041 / 286 15 15 Účtovníctvo 041 / 286 15 15 Podpora Videonávody Príručky Školenia Novinky

27.04.2014 / Dejiny účtovníctva

Dejiny účtovníctva

Ľudia evidujú svoj majetok od nepamäti. Niektorí historici tvrdia, že prvými prejavmi účtovníctva boli zárezy na stromoch, na kameňoch či na kostiach, z ktorých sa prešlo na vrúbkovanie a uzlovanie.

V Mezopotámii začalo účtovníctvo v 4. tisícročí pred n.l. Záznamy boli na kamenných a hlinených tabuľkách. Od 3. tisícročia pred n.l. záznamy obsahujú črty moderných účtov.

V Egypte sa pre účtovné záznamy využíval papyrus. Písmo pre ekonomiku bolo jednoduchšie ako hieroglyfy. Účty mali všetky charakteristiky „univerzálnych” účtov: meno účtu, dátum a množstvo.

V Grécku bolo v antických časoch (v časoch demokracie) veľmi pokročilé účtovníctvo. Zložitosť gréckeho účtovníctva viedla k vývoju kontrolného systému, predchodcovi dnešného auditu. 300 rokov pre n.l. mali Atény auditový dvor pozostávajúci z 10 logistov, ktorých povinnosťou bolo kontrolovať účty. S demokraciou zmizlo aj účtovníctvo.

V Ríme sa účtovné knihy viedli na úrovni rodín a viedla ich hlava rodiny. Každá rodina v Ríme bola ekonomickou jednotkou s jej výrobným a obchodným systémom. Účtovnícke zručnosti Rimanov sa stratili spolu s pádom Rímskej ríše.

Účtovníctvo v stredoveku sa uchovávalo v Byzancii, kde zostala zachovaná aj grécka účtovnícka skúsenosť.

Arabská civilizácia profitovala z účtovníckych skúseností dobytých teritórií, ktoré ešte vylepšila na základe svojich poznatkov z matematiky.

V západnej Európe sa účtovníctvo znovu zrodilo v 13. Storočí. V rozvoji účtovníctva v tomto období možno rozoznať tri za sebou nasledujúce etapy:

  • Kronikový spôsob - denník, v ktorom sa zaznamenávali transakcie bez zoskupovania transakcií podobnej povahy
  • Jednoduché vedenie účtovných kníh - zdokonalenie kronikového spôsobu. Kronika sa rozdelila na oddelené účty na zaznamenávanie transakcií podobného charakteru
  • Podvojné vedenie účtovných kníh - zrod moderného účtovníctva. Každá transakcia sa zaznamenáva na dvoch účtoch: na jednom na stranu MÁ DAŤ a na druhom na stranu DAL

Prvé záznamy robené podvojným spôsobom sa nachádzajú v knihách pokladníka mesta Janov Massariho okolo roku 1340.

Formalizáciu podvojného účtovania vypracoval františkánsky mních Luca Pacioli v roku 1494. Luca Pacioli je považovaný za otca účtovníctva.

Zaujala vás novinka? Podeľte sa o ňu s vašimi známymi.